Stanko Hrušovský – priateľ, kňaz medzi nami

Pri vstupe do kostola svätého Jána Krstiteľa v Ufhusen  som   potrebovala  chvíľku pokoja. Spiatočné spomienky na Stanka , ako sme ho všetci menovali, potrebovali pozastavenie. Odchod obľúbeného a vzácneho človeka, ktorý sa vykradol  dosť skoro z našej slovenskej komunity vo Švajčiarsku, ma  zarmútil. Do Švajčiarska neprišiel za prácou, nehľadal ľahkosť a pohodlie života. Opačný  smer mu bol určený, ťažšie bremeno musel niesť  po  krivolakom túlavom chodníčku.

Stanko Hrušovský sa narodil 18.jula 1946 v Brestovanoch, kde prežil svoje detstvo, vychodil základnú školu.  V štúdiu pokračoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Trnave. Prvý kontakt s vysokoškolským vzdelaním spoznal v Prahe, odkiaľ sa čoskoro vrátil na Slovensko. Zapísal sa na Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre, kde dosiahol vynikajúce výsledky. Dokončenie štúdia mu zabránil študijný odbor  teória marxizmu – leninizmu. Nedokázal sa podvoliť nasadenému politickému duchu, čo bolo príčinou vyhodenia zo školy. Aby vybil zo seba sklamanie, nespravodlivosť štátneho poriadku,  pracoval ako drevorubač. Dlhé roky sa nevedel s touto krutosťou zmieriť. V roku 1972 sa mu podarilo odísť do Švajčiarska, zapojil sa do slovenskej katolíckej misie a v nej sme ho poznali, ako veselého mladého gitaristu. Vždy mal okolo seba mládež, s ktorou vyspieval celý repertoár obľúbených piesní. Netrvalo dlho, keď nás prekvapil túžbou stať sa kňazom. Teologické štúdia absolvoval v Chure a v roku 1981 bol v kostole sv. Petra a Pavla v Zúrichu bol  6. Júna 1981 ysvätený za kňaza. Svoju prvú primičnú svätú omšu slúžil vo Winterthure v kostole Najsvätejšieho srda Ježišovho. Bol zjavne dojatý a zároveň šťastný, keď počas obradov znela Lisztova  Korunovačná omša a v kostole nebolo prázdneho miesta. Švajčiarski veriaci mu pripravili dôstojnú primičnú slávnosť.

Ako kňaz slúžil vo  viacerých  farnostiach chúrskeho   a nakoniec basilejského biskupstva. Časté prekladanie z jednej farnosti do druhej  malo za následok, že sa pomaly vzďaľoval od SKM v Zúrichu  a venoval sa pastoračnej činnosti Švajčiarom. Od roku 1998 pôsobil pre farnosť Jána Krstiteľa v Ufhusen  a tam ho veriaci poznali ako neustále hľadajúceho kňaza. Jeho pastoračná  činnosť  sa spomaľovala, pozorovateľne ubúdala  duševná a telesná sila.  Keď sa už ocitol na rozhraní medzi pastoráciou a poruchou zdravia, túžil  vrátiť sa domov. Určité okolnosti to nedovolili, raj komunistického režimu na Slovensku  podľa sľubu bradatých teoretikov nenastal.  Podriadil sa  ťažkej chorobe, s ktorou  pomaly upadal  do temnoty a strácajúcej pamäti.  Veľa krát menil  pobyt v domoch dôchodcov a i napriek ťažkej nemoci , nezabudol neustále ďakovať.  V momentoch dobrej nálady si rád zaspieval a pohral na jeho vernej gitare v spoločnosti  svojich spolubývajúcich pacientov.

Na sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska posledný raz Stanko vydýchol  v nádeji večného pokoja. Nepodarilo  sa mu vrátiť na Slovensko, ale do príbytku kráľovstva  bezbolestnej Panny Márie mohol vstúpiť.

Pri rozlúčke 22.09.2018 v kostole svätého Jána Krstiteľa  v Ufhusen pred oltárom zostala už len štóla, kalich, paténa, fotografia Stanka  a najvernejšia gitara. Poslednou svätou omšou sa spevokol rozlúčil skladbou Requiem od Jozefa Grúbera a veriaci  od svojho neustále hľadajúceho duchovného . Došiel do cieľa  odpočinku na vŕšku cintorína v Ufhusen.

 

Marta van Ooijen – Šuvadová, Breitestrasse 18, 8547 Gachnang

Môže sa vám páčiť aj...