Stanko Hrušovský – priateľ, kňaz medzi nami
Pri vstupe do kostola svätého Jána Krstiteľa v Ufhusen som potrebovala chvíľku pokoja. Spiatočné spomienky na Stanka , ako sme ho všetci menovali, potrebovali pozastavenie. Odchod obľúbeného a vzácneho človeka, ktorý sa vykradol dosť skoro z našej slovenskej komunity vo Švajčiarsku, ma zarmútil. Do Švajčiarska neprišiel za prácou, nehľadal ľahkosť a pohodlie života. Opačný smer mu bol určený, ťažšie bremeno musel niesť po krivolakom túlavom chodníčku.
Stanko Hrušovský sa narodil 18.jula 1946 v Brestovanoch, kde prežil svoje detstvo, vychodil základnú školu. V štúdiu pokračoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Trnave. Prvý kontakt 
s vysokoškolským vzdelaním spoznal v Prahe, odkiaľ sa čoskoro vrátil na Slovensko. Zapísal sa na Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre, kde dosiahol vynikajúce výsledky. Dokončenie štúdia mu zabránil študijný odbor teória marxizmu – leninizmu. Nedokázal sa podvoliť nasadenému politickému duchu, čo bolo príčinou vyhodenia zo školy. Aby vybil zo seba sklamanie, nespravodlivosť štátneho poriadku, pracoval ako drevorubač. Dlhé roky sa nevedel s touto krutosťou zmieriť. V roku 1972 sa mu podarilo odísť do Švajčiarska, zapojil sa do slovenskej katolíckej misie a v nej sme ho poznali, ako veselého mladého gitaristu. Vždy mal okolo seba mládež, s ktorou vyspieval celý repertoár obľúbených piesní. Netrvalo dlho, keď nás prekvapil túžbou stať sa kňazom. Teologické štúdia absolvoval v Chure a v roku 1981 bol v kostole sv. Petra a Pavla v Zúrichu bol 6. Júna 1981 ysvätený za kňaza. Svoju prvú primičnú svätú omšu slúžil vo Winterthure v kostole Najsvätejšieho srda Ježišovho. Bol zjavne dojatý a zároveň šťastný, keď počas obradov znela Lisztova Korunovačná omša a v kostole nebolo prázdneho miesta. Švajčiarski veriaci mu pripravili dôstojnú primičnú slávnosť.
Ako kňaz slúžil vo viacerých farnostiach chúrskeho a nakoniec basilejského biskupstva. Časté prekladanie z jednej farnosti do druhej malo za následok, že sa pomaly vzďaľoval od SKM v Zúrichu a venoval sa pastoračnej činnosti Švajčiarom. Od roku 1998 pôsobil pre farnosť Jána Krstiteľa v Ufhusen a tam ho veriaci poznali ako neustále hľadajúceho kňaza. Jeho pastoračná činnosť sa spomaľovala, pozorovateľne ubúdala duševná a telesná sila. Keď sa už ocitol na rozhraní medzi pastoráciou a poruchou zdravia, túžil vrátiť sa domov. Určité okolnosti to nedovolili, raj komunistického režimu na Slovensku podľa sľubu bradatých teoretikov nenastal. Podriadil sa ťažkej chorobe, s ktorou pomaly upadal do temnoty a strácajúcej pamäti. Veľa krát menil pobyt v domoch dôchodcov a i napriek ťažkej nemoci , nezabudol neustále ďakovať. V momentoch dobrej nálady si rád zaspieval a pohral na jeho vernej gitare v spoločnosti svojich spolubývajúcich pacientov.
Na sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska posledný raz Stanko vydýchol v nádeji večného pokoja. Nepodarilo sa mu vrátiť na Slovensko, ale do príbytku kráľovstva bezbolestnej Panny Márie mohol vstúpiť.
Pri rozlúčke 22.09.2018 v kostole svätého Jána Krstiteľa v Ufhusen pred oltárom zostala už len štóla, kalich, paténa, fotografia Stanka a najvernejšia gitara. Poslednou svätou omšou sa spevokol rozlúčil skladbou Requiem od Jozefa Grúbera a veriaci od svojho neustále hľadajúceho duchovného . Došiel do cieľa odpočinku na vŕšku cintorína v Ufhusen.
Marta van Ooijen – Šuvadová, Breitestrasse 18, 8547 Gachnang