Úvaha – súsošie nenarodených detí

Nedeľa pred voľbami  – Abtreibungsinitiative

 Na koniec vianočného obdobia v liturgickom roku rimskokatolickej cirkvi pripadá sviatok Obetovania Pána, u nás na Slovensku skôr známe ľudové pomenovanie Hromnice. K tomuto sviatku sa viažu mnohé príslovia :

 Na Hromnice jasná noc, bude ešte snehu dosť

Hromnice jasné, konope krásne

Keď na Hromnice zo striech tečie, zima sa dlho nepovlečie.

„Chmári sa zbierajú, zeber chitro hromničku“ /Slovník dolnotrenčianskych nárečí/

 Vo švajčiarskej tlači, rozhlase, televízií, v spolkoch  skutočne  sa vznášajú ťažké mraky a hromy bijú  svedomím lekárov, psychológov, cirkvi, politikov, matiek, žien.  Vedomie a pocit zodpovednosti  spoločnosti mobilizuje téma o úcte k životu už mnoho rokov.

Aktuálne nekonečné diskusie, množstvo popísaného papiera o prerušení tehotenstva a jeho financovania nevyrieši vážny komplex problémov, do ktorých treba nutne pripojiť i druhé pohlavie a predovšetkým nenarodené deti.  Problém potratu je celosvetovou témou, z toho dôvodu pri takmer dennom sledovaní v médiach burcuje jednotlivcov k uvažovaniu.

Keď som čítala v septembri 2013 o Národnom pochode za život v Košiciach  a  pozrela si  na internete veľké množstvo záberov, upriamila som pozornosť  na jeden – Pomník nenarodeného dieťaťa. Umelecké dielo mladého slovenského sochára Martina Hudáčka  z Banskej Bystrice prekročilo hranice Slovenska. Mnoho ohlasov z rôznych kútov sveta s uznaním hodnotí súsošie Nenarodeného dieťaťa. V Slovenskej katolíckej misií vo Švajčiarsku máme prevažne mladých ľudí, ktorých sa ľahko môže dotknúť vážne rozhodnutie umeleckého obrazu priehľadného dieťatka. Pracovné možnosti, veľakrát i neskúsenosť, odvaha, môžu byť hromobitím viny za prenáhlený nezozvážny čin . Ako jednu z možnej malej prevencie by som radila  obrázok – Pomník nenarodeného dieťaťa –  uložiť si v peňaženke, v aute, pri kreditnej karte, na zrkadle, ale predovšetkým  vo vlastnom srdci. Súsošie znázorňuje utrpenie ženy, ale v mojej predstave prežívam strach a bolesť slovenských matiek, ktoré nepoznajú život a podmienky svojich dcér a synov roztrúsených svetom. Nemôžu z diaľky radiť, chrániť pred nebezpečenstvom, pred nevhodnými príležitosťami a pred ľahostajnosťou mladej duše. Dôveru a silu mnohé nájdu v tichom rozjímaní, v modlitbe, v kresťanskej viere a nádeji.

Môže byť veľa dôvodov opustenia rodičovského príbytku, rozchodu s poznaným a dôverným, ale len jeden život.

Dúfajme a prosme, aby cesty našej mládeže boli  sprevádzané rozumným, istým skokom do nového života – Salto Natale. 

Marta van Ooijen – Šuvadová, 02. februára 2014