Pápež František na Anjel Pána: Takže sme sa dohodli: Žiadne klebetenie!
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele patrí ešte k tzv. Reči na vrchu, prvej veľkej Ježišovej kázni. Dnešnou témou je vzťah Ježiša voči židovskému Zákonu. Hovorí: «Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť» (Mt 5,17). Ježiš nechce zrušiť prikázania, ktoré dal Boh skrze Mojžiša, ale chce, aby sa napĺňali. A hneď dodáva, že toto «naplnenie Zákona» vyžaduje väčšiu spravodlivosť, autentickejšie dodržiavanie. Svojim učeníkom hovorí: «Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva» (Mt 5,20).
Ale čo znamená to «naplnenie Zákona»? A na čom sa zakladá tá väčšia spravodlivosť? Ježiš nám odpovedá na niekoľkých príkladoch. Ježiš bol praktický, vždy hovoril na príkladoch, aby mu porozumeli. Začína piatym prikázaním Desatora: «Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá» (porov. verše 21-22). Týmto nám Ježiš pripomína, že aj slová môžu zabiť! Čo znamená, keď sa povie, že tá osoba má jazyk hada? Znamená to, že jej slová zabíjajú! Z tohto dôvodu nielenže nesmieme ohrozovať život blížneho, ale ani prechovávať voči nemu jed hnevu a zraňovať ho klebetením. Ani hovoriť o ňom zlé veci. Dostávame sa k ohováraniu. Aj klebety môžu zabíjať, pretože ničia povesť ľudí! Ohováranie je veľmi zlé! Spočiatku sa to môže zdať pekné, dokonca aj zábavné, ako nejaký bonbónik. Ale nakoniec to naplní naše srdce horkosťou a otrávi nás. Poviem vám pravdu, a som o tom presvedčený, že keby si každý z nás dal predsavzatie zbaviť sa ohovárania, stane sa svätým! Je to pekná cesta! Chceme sa stať svätými? Áno, alebo nie? (Námestie odpovedá: Áno!) Chceme žiť v závislosti na klebetení ako na zlozvyku? Áno, alebo nie? (Námestie: Nie!) Takže sme sa dohodli: Žiadne klebetenie!
Ježiš ponúka tým, ktorí ho nasledujú, dokonalosť lásky: lásky, ktorej jedinou mierou je, že je bez hraníc, ide za akúkoľvek vypočítavosť. Láska k blížnemu je základný postoj, o ktorom Ježiš hovorí, že náš vzťah s Bohom nemôže byť úprimný, ak sa nechceme zmieriť s blížnym. Hovorí: «Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom» (vv. 23-24). Preto sme vyzývaní zmieriť sa s našimi bratmi skôr, ako prejavíme našu vernosť Pánovi v modlitbe.
Z tohto všetkého je zrejmé, že Ježišovi nezáleží len na dodržiavaní disciplíny a na vonkajšom správaní. On ide ku koreňu Zákona, zameriava sa predovšetkým na úmysel, a teda na ľudské srdce, odkiaľ pochádzajú naše skutky, dobré či zlé. Na dosiahnutie dobrého a čestného správania nepostačujú právne normy, ale je potrebná hlboká motivácia, prejav skrytej múdrosti, Božej múdrosti, ktorú môžeme prijať skrze Ducha Svätého. A my sa môžeme, skrze vieru v Krista, otvoriť pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý nám umožňuje prežívať Božiu lásku. Vo svetle tohto učenia sa každý predpis javí vo svojom plnom význame ako požiadavka lásky, a všetky predpisy sa spájajú v najväčšom prikázaní: miluj Boha celým svojím srdcom a miluj svojho blížneho ako seba samého.“