Stretnutie u sestier Matky Terezy

     Sviatok najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa v katolíckej cirkvi slávi v prvý piatok po Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi – ide teda o pohyblivý sviatok. Ustanovil ho pápež Klement XIII. v roku  1765 čiže pred 250 rokmi a pápež Pius IX. ho v roku 1856 rozšíril na celú cirkev. Osobitné zjavenie od Pána Ježiša mala sv. Margita Maria Alacoque. Ježiš jej ukázal svoje srdce, ktoré tak veľmi miluje ľudí a väčšinou dostáva od nich iba nevďačnosť a urážky a žiadal, aby bol ustanovený osobitný sviatok na česť jeho srdca.  Srdce ako symbol, ktoré túži po nás, ktoré nás hľadá, ktoré plače, pretože ho nehľadáme.

Slávnostná sv. omša zo sviatku Srdca Ježišovho sa konala v rámci mládežnického stretnutia v kaplnke Milosrdných sestier od Matky Terezy v Zurichu. Už samotná prítomnosť sestier dodala stretnutiu dojímavý raz. Po svätej omši sa zúčastnení veriaci započúvali do slov sestry Mercedes. Skromná, útla sestrička z ktorej vyžaruje pokoj a radosť, porozprávala svoj príbeh, ako vstúpila do Kongregácie misionárskej lásky. – Bola mladá a milovala život, zbožňovala hudbu a tanec a ako všetci mladí ľudia aj ona chodievala na diskotéky. Bola normálnym dievčaťom, ktorá si budovala svoj život. Až raz, na Veľký piatok pocítila silnú túžbu Boha a rozhodla sa vstúpiť do rehole. Pozvala si celú rodinu a povedala o svojom pláne. Otec plakal a mama ostala v nemom úžase bez slov. A práve toto jej rozhodnutie upevnilo vieru v Krista v srdciach oboch rodičov. Mama sa neskôr stala učiteľkou katechézy a otec pomáha v združení pre pomoc biednym a chudobným.

Sestry od Matky Terezy zodpovedajú za obrovské dielo. Dnes má kongregácia Misionárskej lásky vyše 4000 sestier a pôsobia vo vyše 100 krajinách sveta. Sú symbolom ľudskej dobroty, lásky a pomoci. Nevlastnia žiadny majetok. Žijú ako ľudia, o ktorých sa starajú, to znamená – ako najchudobnejší z chudobných. Rehoľné pravidlá sú dôsledne dodržiavané a sú veĺmi prísne. Sestričky pomáhajú tým, ktorí to najviac potrebujú. A hoci je Švajčiarsko bohatou krajinou, aj tu sú chudobní, biední a opustení ľudia, ktorí ich vyhľadávajú. O pomoc žiadajú aj drogovo závislí ľudia, prostitútky aj bezdomovci. S láskou a radosťou otvárajú svoje srdcia a náruč všetkým, ktorí sa chcú o ich pomoc oprieť. Zvláštnosťou pre nich je, že sa ešte nikdy nestretli s negatívnými reakciami zo strany tých, ktorým chceli pomôcť. V závere sestra Mercedes s úsmevom na tvári zdôraznila, že Boh je Láska. A Boh, hoci je všemohúci jednu vec nedokáže – nemôže nás prestať milovať – Boh ťa miluje takého, aký si. A keď človek miluje, nepociťuje ťažkosti a námahu.