*<\/p>\n
Rada by som za\u010dala vetou: Bolo kr\u00e1sne nede\u013en\u00e9 popoludnie, ale skuto\u010dnos\u0165 bola \u00faplne opa\u010dn\u00e1. Sneh a d\u00e1\u017e\u010f n\u00e1s zdravili u\u017e po ceste elektri\u010dkou na miesto stretnutia. Napriek tomu sa na nikom z n\u00e1s neodzrkadlilo zl\u00e9 po\u010dasie a na\u0161a skupinka sa odhodlane a s nad\u0161en\u00edm vydala na kr\u00ed\u017eov\u00fa cestu pod veden\u00edm otca Pavla a na \u010dele s dreven\u00fdm kr\u00ed\u017eom, ktor\u00fd bol nesen\u00fd ne\u00fanavn\u00fdm Palom. V tichosti sme postupne postupovali na vrchol. Ka\u017ed\u00e9 zastavenie sme sa zhroma\u017edili okolo kr\u00ed\u017ea a zah\u013abili do jednotliv\u00fdch zastaven\u00ed kr\u00ed\u017eovej cesty. V polovici cesty bolo na\u0161e odhodlanie znenazdajky sk\u00fa\u0161an\u00e9 po\u010das\u00edm, ke\u010f na n\u00e1s za\u010dal nie pada\u0165, ale doslova \u00fato\u010di\u0165 sneh. Na\u0161e papiere s textami sa zm\u00e1\u010dali snehov\u00fdmi vlo\u010dkami, akoby na ne nebo plakalo. K tomu sa zem postupne zmenila na \u0161myk\u013eav\u00fa masu, kde ka\u017ed\u00fd krok musel by\u0165 premyslen\u00fd. Meniace sa po\u010dasie dotv\u00e1ralo neopakovate\u013en\u00fa atmosf\u00e9ru na\u0161ej kr\u00ed\u017eovej cesty a pripom\u00ednalo n\u00e1m, \u017ee sme sa nevydali na oby\u010dajn\u00fa prech\u00e1dzku.<\/i><\/p>\n
S Bo\u017eou pomocou sme sa nakoniec dostali na koniec cesty, kde sa na n\u00e1s kone\u010dne usmialo slnie\u010dko a my sme boli spokojn\u00fd a \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee sme to zvl\u00e1dli a zostali sme obohaten\u00fd o v\u00fdnimo\u010dn\u00fd duchovn\u00fd z\u00e1\u017eitok.<\/i><\/p>\n
N\u00e1\u0161 z\u00e1\u017eitok sme zakon\u010dili v teple ne\u010falekej re\u0161taur\u00e1cie v pr\u00edjemn\u00fdch rozhovoroch.<\/i><\/p>\n
T\u00fdmto by som tie\u017e chcela po\u010fakova\u0165 v\u0161etk\u00fdm z\u00fa\u010dastnen\u00fdm za t\u00fato nezabudnute\u013en\u00fa kr\u00ed\u017eov\u00fa cestu.<\/i><\/p>\n
\u00a0<\/i><\/p>\n\n\t\t