{"id":451,"date":"2014-01-21T22:00:17","date_gmt":"2014-01-21T21:00:17","guid":{"rendered":"https:\/\/www.skmisia.ch\/?p=451"},"modified":"2019-04-08T21:09:20","modified_gmt":"2019-04-08T20:09:20","slug":"katecheza-k-roku-sedenbelestnej-panny-marie-januar","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.skmisia.ch\/?p=451","title":{"rendered":"Katech\u00e9za k roku Sedembolestnej Panny M\u00e1rie &#8211; Janu\u00e1r"},"content":{"rendered":"<p align=\"center\">Rok Sedembolestnej Panny M\u00e1rie<\/p>\n<p align=\"center\"><b>Panna M\u00e1ria Bohorodi\u010dka: <i>Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria, Matka Bo\u017eia&#8230;<\/i><\/b><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Ozna\u010denie Panny M\u00e1rie ako Bohorodi\u010dky je jej najkraj\u0161\u00edm a\u00a0najvz\u00e1cnej\u0161\u00edm titulom. Tento \u010dl\u00e1nok viery bol definovan\u00fd na Efezskom koncile v\u00a0roku 431. Sl\u00e1vnos\u0165 Panny M\u00e1rie Bohorodi\u010dky sa v\u00a0liturgickom okruhu sl\u00e1vi ka\u017edoro\u010dne 1. janu\u00e1ra.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"text-decoration: underline;\">Dejiny dogmy<\/span><\/p>\n<p>Prv\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 storo\u010dia boli charakteristick\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sa po\u010das nich viedli diskusie o\u00a0teologick\u00fdch pojmoch a\u00a0pravd\u00e1ch. Pritom doch\u00e1dzalo aj k\u00a0ist\u00fdm vybo\u010deniam, \u010do muselo by\u0165 n\u00e1sledne objas\u0148ovan\u00e9 a\u00a0sl\u00e1vnostne definovan\u00e9. I\u0161lo napr. o\u00a0vz\u0165ah bo\u017eskej a\u00a0\u013eudskej prirodzenosti v\u00a0osobe Je\u017ei\u0161a Krista, n\u00e1sledne aj ot\u00e1zky Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice alebo pravdy viery t\u00fdkaj\u00face sa Panny M\u00e1rie. Je len samozrejm\u00e9, \u017ee tieto ot\u00e1zky aj navz\u00e1jom medzi sebou s\u00faviseli.<\/p>\n<p>Koncom 4. storo\u010dia a\u00a0za\u010diatkom 5. storo\u010dia sa teol\u00f3govia zamerali na objasnenie bo\u017eskej a\u00a0\u013eudskej prirodzenosti v\u00a0Je\u017ei\u0161ovi Kristovi. Alexandrijsk\u00e1 \u0161kola (Cyril Alexandrijsk\u00fd) u\u010dila, \u017ee Je\u017ei\u0161ova bo\u017esk\u00e1 prirodzenos\u0165 je spojen\u00e1 s\u00a0\u013eudskou. Antiochijsk\u00e1 \u0161kola (Teodor z\u00a0Mopsvestie) zas hovorila o\u00a0vz\u00e1jomnom s\u00favise, ale nie o\u00a0spojen\u00ed bo\u017eskej a\u00a0\u013eudskej prirodzenosti. Teodor taktie\u017e u\u010dil, \u017ee v\u00a0Je\u017ei\u0161ovi Kristovi s\u00fa dve osoby, bo\u017esk\u00e1 a\u00a0\u013eudsk\u00e1.<\/p>\n<p>Z\u00e1stancom Teodora bol carihradsk\u00fd patriarcha Nestorius, ktor\u00fd u\u010dil pod\u013ea antiochijskej \u0161koly a\u00a0toto u\u010denie posunul na u\u010denie o\u00a0Panne M\u00e1rii, ktor\u00e1 vraj nepriviedla na svet Boho\u010dloveka, ale len Krista-\u010dloveka. Preto jej neprizn\u00e1val titul Bohorodi\u010dka, ale Kristorodi\u010dka. Toto u\u010denie v\u0161ak ve\u013emi r\u00fdchlo vyvolalo nes\u00fahlas veriacich laikov aj\u00a0kl\u00e9ru.<\/p>\n<p>Na obranu katol\u00edckeho u\u010denia vyst\u00fapil Cyril Alexandrijsk\u00fd. Cyril aj Nestorius sa obr\u00e1tili na p\u00e1pe\u017ea Celest\u00edna I. a ten odmietol Nestoriovu n\u00e1uku. Cis\u00e1r Teodozius II. zvolal v\u00a0roku 431 do Efezu cirkevn\u00fd snem s\u00a0cie\u013eom urovna\u0165 spor a\u00a0definova\u0165 prav\u00fa n\u00e1uku. Tak sa podarilo formulova\u0165 prav\u00e9 u\u010denie o\u00a0Panne M\u00e1rii ako Bohorodi\u010dke Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fd m\u00e1 jednu bo\u017esk\u00fa osobu a\u00a0dve prirodzenosti bo\u017esk\u00fa a\u00a0\u013eudsk\u00fa, spojen\u00e9 nezmie\u0161an\u00fdm a\u00a0neodlu\u010dite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>\n<p>Veriaci \u013eudia sa tak mohli na\u010falej, a\u00a0aj dnes sa m\u00f4\u017eu spokojne modli\u0165 zn\u00e1mu ka\u017edodenn\u00fa modlitbu <i>Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria, <b><span style=\"text-decoration: underline;\">Matka Bo\u017eia<\/span><\/b>, pros za n\u00e1s hrie\u0161nych teraz i\u00a0v\u00a0hodinu smrti na\u0161ej&#8230;<\/i> alebo spieva\u0165 piese\u0148 <i>Bo\u017eia Rodi\u010dka, k\u00a0tebe vol\u00e1me&#8230;<\/i><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"text-decoration: underline;\">Matka ve\u010dn\u00e9ho Slova<\/span><\/p>\n<p>Ot\u00e1zka o\u00a0Panne M\u00e1rii ako Bohorodi\u010dke m\u00e1 e\u0161te in\u00fa, duchovn\u00fa rovinu. Pripom\u00edna n\u00e1m ju ozna\u010denie Panny M\u00e1rie ako Matky ve\u010dn\u00e9ho Slova (porov. upraven\u00fa modlitbu sv. Bernarda <i>&#8230;Matka ve\u010dn\u00e9ho Slova, nezavrhni moje slov\u00e1, ale ma milostivo vypo\u010duj a vysly\u0161&#8230;)<\/i>. V\u00a0Luk\u00e1\u0161ovom evanjeliu (11,27-28) je op\u00edsan\u00e1 udalos\u0165 o\u00a0istej \u017eene, ktor\u00e1 prehl\u00e1sila na adresu Je\u017ei\u0161ovej matky toto: <i>Blahoslaven\u00fd \u017eivot, ktor\u00fd \u0165a nosil, a\u00a0prsia, ktor\u00e9 si po\u017e\u00edval.<\/i> Je\u017ei\u0161 nato odpovedal: <i>Sk\u00f4r s\u00fa blahoslaven\u00ed t\u00ed, \u010do po\u010d\u00favaj\u00fa Bo\u017eie slovo a\u00a0zachov\u00e1vaj\u00fa ho.<\/i> Tu sa zd\u00e1, akoby P\u00e1n Je\u017ei\u0161 \u2013 pokia\u013e ide o\u00a0spomenut\u00e9 blahoslavenstvo \u2013 uprednostnil svojich nasledovn\u00edkov pred svojou prirodzenou Matkou, ke\u010f povedal, \u017ee sk\u00f4r s\u00fa blahoslaven\u00ed t\u00ed, \u010do ho po\u010d\u00favaj\u00fa, ako t\u00e1, ktor\u00e1 mu dala \u017eivot a\u00a0k\u0155mila ho svoj\u00edm matersk\u00fdm mliekom&#8230; Pekne to vysvet\u013euje sv. August\u00edn, ktor\u00fd hovor\u00ed, \u017ee Panna M\u00e1ria bola blahoslaven\u00e1, preto\u017ee dala Je\u017ei\u0161ovi \u017eivot, ale e\u0161te blahoslavenej\u0161ia bola z\u00a0toho, \u017ee po\u010d\u00favala Je\u017ei\u0161a&#8230;<\/p>\n<p>K\u00a0tomuto pekn\u00e9mu vysvetleniu sv. August\u00edna dod\u00e1va Sv\u00e4t\u00fd Otec Benedikt XVI. e\u0161te \u010fal\u0161ie vysvetlenie, ke\u010f hovor\u00ed: <i>Je\u017ei\u0161 poukazuje na M\u00e1riinu prav\u00fa ve\u013ekos\u0165 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 otv\u00e1ra aj ka\u017ed\u00e9mu z\u00a0n\u00e1s mo\u017enos\u0165 dosiahnu\u0165 t\u00fa rados\u0165, ktor\u00e1 sa rod\u00ed z\u00a0po\u010d\u00favania a\u00a0uskuto\u010d\u0148ovania Slova.<\/i> (Benedikt XVI., <i>\u00a0Verbum Domini, 124<\/i>).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"text-decoration: underline;\">Rados\u0165 z\u00a0po\u010d\u00favania a\u00a0zachov\u00e1vania Slova<\/span><\/p>\n<p>T\u00e1to duchovn\u00e1 rovina materstva Slova sa t\u00fdka aj ka\u017ed\u00e9ho z\u00a0n\u00e1s. V\u00a0po\u010d\u00favan\u00ed Bo\u017eieho slova spo\u010d\u00edva tajomstvo radosti z\u00a0P\u00edsma, radosti z\u00a0evanjelia. Panna M\u00e1ria bola bla\u017een\u00e1 z\u00a0toho, \u017ee dala Je\u017ei\u0161ovi pozemsk\u00fd \u017eivot, ale e\u0161te bla\u017eenej\u0161ia bola z\u00a0toho, \u017ee ho mohla po\u010d\u00fava\u0165 a\u00a0zachov\u00e1va\u0165 jeho Slovo.<\/p>\n<p>Bohorodi\u010dkou sa stala v\u010faka tomu, \u017ee dala s\u00fahlas Bo\u017eej v\u00f4li. V\u00a0tichu a\u00a0s\u00fastreden\u00ed spoznala hlas anjela a\u00a0jej <b><span style=\"text-decoration: underline;\">\u00c1no<\/span><\/b> Bo\u017eej v\u00f4li sa nezmenilo do konca \u017eivota. Svoj s\u00fahlas nikdy nezobrala sp\u00e4\u0165.<\/p>\n<p>Ke\u010f je re\u010d o\u00a0sv\u00e4tosti, o\u00a0dokonalom plnen\u00ed Bo\u017eej v\u00f4le, prv\u00e9 miesto patr\u00ed M\u00e1rii. Tak treba rozumie\u0165 udalosti, ke\u010f Je\u017ei\u0161 blahoslav\u00ed t\u00fdch, ktor\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa a\u00a0zachov\u00e1vaj\u00fa Bo\u017eie slovo. P\u00e1n Je\u017ei\u0161 sa t\u00fdmi slovami nedi\u0161tancoval od svojej Matky. Naopak, m\u00f4\u017eeme v\u00a0t\u00fdch slov\u00e1ch h\u013eada\u0165 odpor\u00fa\u010danie.<\/p>\n<p>Cez M\u00e1riu, ktor\u00e1 bola najdokonalej\u0161ia a\u00a0najposlu\u0161nej\u0161ia, si m\u00f4\u017eeme vyprosova\u0165 poznanie Bo\u017eej v\u00f4le a dar rozli\u0161ovania, \u010do je Bo\u017eia v\u00f4\u013ea a\u00a0\u010do nie, ako aj silu a\u00a0poslu\u0161nos\u0165 k\u00a0jej plneniu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"text-decoration: underline;\">Dve \u00faskalia po\u010d\u00favania<\/span><\/p>\n<p>\u010co sa t\u00fdka h\u013eadania a\u00a0pozn\u00e1vania a\u00a0plnenia Bo\u017eej v\u00f4le, v\u00a0\u017eivote \u010dloveka m\u00f4\u017eu nasta\u0165 dve \u00faskalia. Prv\u00fdm \u00faskal\u00edm je nerozhodnos\u0165. Niektor\u00ed \u013eudia s\u00fa a\u017e \u00fazkostlivo nerozhodn\u00ed, nevedia n\u00e1js\u0165 odvahu k\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fdm rozhodnutiam a\u00a0niekedy a\u017e nasilu otv\u00e1raj\u00fa Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo s\u00a0t\u00fdm, \u010do im chce poveda\u0165 P\u00e1n. Druh\u00fdm \u00faskal\u00edm po\u010d\u00favania Slova je postoj \u010dloveka, ktor\u00fd chce svoju v\u00f4\u013eu predklada\u0165 Bohu na schv\u00e1lenie.<\/p>\n<p>Pri plnen\u00ed Bo\u017eej v\u00f4le sa maj\u00fa stretn\u00fa\u0165 dva prvky: Bo\u017eie p\u00f4sobenie a\u00a0\u013eudsk\u00e9 \u00fasilie. Chyby pri h\u013eadan\u00ed, nach\u00e1dzan\u00ed a\u00a0plnen\u00ed Bo\u017eej v\u00f4le vznikaj\u00fa, ke\u010f \u010dlovek berie niektor\u00fd z\u00a0t\u00fdchto prvkov na pr\u00edli\u0161 \u013eahk\u00fa v\u00e1hu. Bo\u017e\u00edm p\u00f4soben\u00edm sa pok\u00fa\u0161a obh\u00e1ji\u0165 vlastn\u00fa neochotu a strach pri prij\u00edman\u00ed vlastn\u00fdch rozhodnut\u00ed. Na druhej strane pri mylnom ch\u00e1pan\u00ed slobody svoju svojv\u00f4\u013eu pod vplyvom vlastn\u00fdch neusporiadan\u00fdch t\u00fa\u017eob a\u00a0potrieb pou\u017e\u00edva ako n\u00e1hradu za Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu. Prav\u00e1 miera je zachovan\u00e1 vtedy, ke\u010f je s\u00falad medzi Bo\u017e\u00edm p\u00f4soben\u00edm a\u00a0na\u0161\u00edm \u00fasil\u00edm.<\/p>\n<p>Harm\u00f3niu \u013eudsk\u00e9ho \u00fasilia a\u00a0plnenia Bo\u017eej v\u00f4le vyjadruje my\u0161lienka sv. Ign\u00e1ca: D\u00f4veruj Bohu tak, akoby v\u0161etko z\u00e1viselo od neho, ale ty vlo\u017e do toho to\u013eko \u00fasilia, akoby si to mal cel\u00e9 urobi\u0165 ty, a\u00a0Boh ni\u010d.<\/p>\n<p>Na M\u00e1riinu citlivos\u0165 na Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu poukazuje aj evanjeliov\u00e1 udalos\u0165 svadby v K\u00e1ne. M\u00e1ria orodovala za hostite\u013eov, preto\u017ee vn\u00edmala, \u017ee sa bl\u00ed\u017eia nepr\u00edjemnosti. <i>Ke\u010f sa minulo v\u00edno, povedala Je\u017ei\u0161ovi jeho matka: \u201eNemaj\u00fa v\u00edna.\u201c Je\u017ei\u0161 jej odpovedal: \u201e\u010co m\u0148a a\u00a0teba do toho, \u017eena? E\u0161te nepri\u0161la moja hodina\u201c<\/i> (Jn 2,3-4). Je\u017ei\u0161ova odpove\u010f mo\u017eno znie tvrd\u0161ie, ako sme zvyknut\u00ed na Je\u017ei\u0161ove slov\u00e1 a\u00a0reakcie. M\u00e1ria nesledovala svoj prospech, nechcela sa prezentova\u0165 cez svojho Syna. Je\u017ei\u0161 M\u00e1rii vysvetlil a\u00a0ona viac nen\u00e1stojila, aby konal. Poprosila obsluhuj\u00facich, nech urobia v\u0161etko, \u010do im Je\u017ei\u0161 povie (porov. Jn 2,5).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"text-decoration: underline;\">Rovnov\u00e1ha po\u010d\u00favania a uskuto\u010d\u0148ovania<\/span><\/p>\n<p>Rodi\u010dom a\u00a0t\u00fdm, ktor\u00ed sa venuj\u00fa v\u00fdchove, sa neraz st\u00e1va, \u017ee pri svojich v\u00fdchovn\u00fdch met\u00f3dach premietaj\u00fa na deti svoje vlastn\u00e9 nesplnen\u00e9 a\u00a0neuskuto\u010dnen\u00e9 \u017eivotn\u00e9 o\u010dak\u00e1vania. P\u00f4vodn\u00fd a\u00a0r\u00fddzi obraz die\u0165a\u0165a je prekryt\u00fd predstavami rodi\u010dov. Rodi\u010d nevid\u00ed svoje die\u0165a ak\u00e9 je, ale vid\u00ed, \u010do nemohol pre\u017ei\u0165 a\u00a0uskuto\u010dni\u0165 v\u00a0\u010dase svojho detstva a\u00a0mladosti. Preto tla\u010d\u00ed die\u0165a, aby pre\u017eilo jeho neuskuto\u010dnen\u00fd \u017eivot. Rodi\u010dia vidia v\u00a0die\u0165ati to, \u010do mali sami zak\u00e1zan\u00e9, v\u0161etky potla\u010den\u00e9 potreby a\u00a0tr\u00e1penia. Uskuto\u010dn\u00ed sa v\u0161ak Bo\u017eia v\u00f4\u013ea alebo iba v\u00f4\u013ea rodi\u010dov? M\u00e1riin postoj z\u00a0evanjelia protire\u010d\u00ed takejto forme konania a v\u00fdchovy. Nen\u00fatila a\u00a0nen\u00e1stojila, ale\u00a0Syn urobil, ke\u010f pri\u0161iel spr\u00e1vny \u010das, \u010do bolo potrebn\u00e9.<\/p>\n<p>Bo\u017eia Rodi\u010dka iste mala svoje predstavy o\u00a0\u017eivote s\u00a0Jozefom o\u00a0v\u00fdchove svojho die\u0165a\u0165a Je\u017ei\u0161a. Na jej \u017eivote c\u00edti\u0165, \u017ee jej predstavy, pl\u00e1ny a\u00a0skutky boli v\u00a0s\u00fazvuku s\u00a0Bo\u017eou v\u00f4\u013eou, s\u00a0t\u00fdm, \u010do od nej o\u010dak\u00e1val Boh. Od chv\u00edle zvestovania vieme o\u00a0tom, \u017ee Panna M\u00e1ria je po\u017eehnan\u00e1 a\u00a0naj\u0161\u0165astnej\u0161ia spomedzi \u013eud\u00ed. Je naj\u0161\u0165astnej\u0161ia, preto\u017ee bola najbli\u017e\u0161ie pri Je\u017ei\u0161ovi a\u00a0bola najvernej\u0161ia v\u00a0objavovan\u00ed a v\u00a0plnen\u00ed Bo\u017eej v\u00f4le.<\/p>\n<p>Bohorodi\u010dka je pre n\u00e1s svedectvom a\u00a0pr\u00edkladom, \u017ee aj my m\u00f4\u017eeme by\u0165 blahoslaven\u00ed, ke\u010f p\u00f4jdeme cestou pozn\u00e1vania a\u00a0plnenia Bo\u017eej v\u00f4le, ktor\u00fa n\u00e1m zjavuje jej Syn Je\u017ei\u0161 Kristus.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Spracovali:<\/p>\n<p><b><i>Mons. Anton Tyrol<\/i><\/b><\/p>\n<p><b><i>Viktor Parde\u013e<\/i><\/b><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rok Sedembolestnej Panny M\u00e1rie Panna M\u00e1ria Bohorodi\u010dka: Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria, Matka Bo\u017eia&#8230; &nbsp; Ozna\u010denie Panny M\u00e1rie ako Bohorodi\u010dky je jej najkraj\u0161\u00edm a\u00a0najvz\u00e1cnej\u0161\u00edm titulom. Tento \u010dl\u00e1nok viery bol definovan\u00fd na Efezskom koncile v\u00a0roku 431. Sl\u00e1vnos\u0165 Panny&#46;&#46;&#46;<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":452,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[24,1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/451"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=451"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/451\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":464,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/451\/revisions\/464"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/452"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=451"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=451"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=451"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}