{"id":238,"date":"2014-01-04T08:55:18","date_gmt":"2014-01-04T07:55:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.skmisia.ch\/?p=238"},"modified":"2019-04-08T21:09:20","modified_gmt":"2019-04-08T20:09:20","slug":"novorocny-prihovor-kardinala-jozefa-tomka-mariansky-rok","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.skmisia.ch\/?p=238","title":{"rendered":"Novoro\u010dn\u00fd pr\u00edhovor kardin\u00e1la Jozefa Tomka: Mari\u00e1nsky rok"},"content":{"rendered":"<div><strong>Novoro\u010dn\u00fd pr\u00edhovor kardin\u00e1la Jozefa Tomka: Mari\u00e1nsky rok<\/strong><\/div>\n<div><\/div>\n<div><\/div>\n<div>Na sviatok Krista Kr\u00e1\u013ea Katol\u00edcka Cirkev ukon\u010dila Rok viery, ktor\u00fd bol pre n\u00e1s Slov\u00e1kov aj cyrilo-metodsk\u00fdm rokom. Slovensk\u00ed biskupi vyhl\u00e1sili rok 2014 ako mari\u00e1nsky, Rok Sedembolestnej. Prv\u00e9ho janu\u00e1ra sl\u00e1vime sviatok Bo\u017eej Matky. R\u00f4zne n\u00e1rody oslavuj\u00fa Pannu M\u00e1riu osobitn\u00fdm sp\u00f4sobom, najm\u00e4 na p\u00fatnick\u00fdch miestach, ktor\u00e9 pri\u0165ahuj\u00fa z\u00e1stupy veriacich. Posv\u00e4tn\u00e9 miesta vo Sv\u00e4tej zemi, najm\u00e4 Betlehem, Nazaret a Jeruzalem, ako aj Lurdy, Fatima, \u010censtochov\u00e1, Pompeje, Vladimir, M\u00e1ria P\u00f3cs, Luj\u00e1n, tie\u017e na\u0161a Levo\u010da, \u0160a\u0161t\u00edn, Star\u00e9 Hory, a viacero in\u00fdch miest rozosiatych po svete, s\u00fa ohniskami mari\u00e1nskej \u00facty a duchovnej obnovy.<\/div>\n<div>My Slov\u00e1ci si uctievame Pannu M\u00e1riu ako Sedembolestn\u00fa Patr\u00f3nku Slovenska, zasv\u00e4ten\u00fdm sviatkom d\u0148a 15. septembra, ktor\u00fd sa vp\u00edsal do dej\u00edn cel\u00e9ho n\u00e1roda. Prezr\u00e1dza to ve\u013ek\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 veriacich aj vysok\u00fdch predstavite\u013eov verejn\u00e9ho \u017eivota na sl\u00e1vnosti v \u0160a\u0161t\u00edne, ale aj pr\u00edtomnos\u0165 v na\u0161ej \u013eudovej kult\u00fare, v spevoch, kaplnk\u00e1ch s obrazmi Sedembolestnej pri cest\u00e1ch, v starom umen\u00ed, v jej soch\u00e1ch a vyobrazeniach v na\u0161ich kostoloch i dom\u00e1cnostiach. V\u0161etky tieto prejavy u\u013eah\u010duj\u00fa hlbok\u00e9 duchovn\u00e9 pre\u017eitie mari\u00e1nskeho roka so s\u013eubn\u00fdm bohat\u00fdm ovoc\u00edm.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>Tento sviatok m\u00e1 svoju dlh\u00fa hist\u00f3riu. Je to ponajprv \u017eivotn\u00e1, skuto\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria Bolestnej Matky Je\u017ei\u0161a z Nazaretu. Ke\u010f t\u00e1to mlad\u00e1 \u017eena priniesla svoje Die\u0165a do jeruzalemsk\u00e9ho chr\u00e1mu, star\u00fd Simeon jej prorocky prehl\u00e1sil, \u017ee to Die\u0165a naraz\u00ed na odpor a M\u00e1riinu du\u0161u prenikne me\u010d bolesti (por. Lk 2,34-35). Pod\u013ea biblick\u00fdch spr\u00e1v, bola to mnohorak\u00e1 boles\u0165, ktor\u00fa \u013eudov\u00e1 zbo\u017enos\u0165 ozna\u010dila ako sedmorak\u00fa, a trpiacu Matku ako Sedembolestn\u00fa. Opis jednotliv\u00fdch bolestn\u00fdch pr\u00edbehov n\u00e1jdeme ako kroniku v evanjeliu sv. Luk\u00e1\u0161a; je to no\u010dn\u00fd \u00fatek pred vrahmi cez p\u00fa\u0161\u0165 do cudzej, egyptskej krajiny, \u017eivot v exile, potom n\u00e1vrat do vlasti a trojd\u0148ov\u00e9 h\u013eadanie straten\u00e9ho Syna po\u010das p\u00fate do Jeruzalema, stretnutie Matky so zbi\u010dovan\u00fdm Synom na kr\u00ed\u017eovej ceste, prib\u00edjanie na kr\u00ed\u017e, vyzdvihnutie na potupnom dreve, pomal\u00e9 umieranie, posledn\u00fd v\u00fdkrik, cel\u00fd ukrutn\u00fd nieko\u013ekohodinov\u00fd pr\u00edbeh, ktor\u00fd citliv\u00e1 Matka pre\u017e\u00edvala trpiac spolu so Synom, stojac pod kr\u00ed\u017eom \u2013 Stabat Mater dolorosa. V t\u00fdchto dramatick\u00fdch chv\u00ed\u013each Je\u017ei\u0161<\/div>\n<div>sa z v\u00fd\u0161ky kr\u00ed\u017ea pozrie na M\u00e1riu a na milovan\u00e9ho u\u010den\u00edka J\u00e1na a povie ve\u013eav\u00fdznamn\u00e9 slov\u00e1 najprv svojej Matke: \u201eH\u013ea, tvoj syn!\u201c, potom zas J\u00e1novi: \u201eH\u013ea, tvoja matka!\u201c Utrpenie Je\u017ei\u0161ovej Matky pokra\u010duje aj po jeho smrte\u013enom v\u00fdkriku: \u201eDokonan\u00e9 je!\u201c \u0164a\u017eko si m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165, ak\u00fa nesmiernu boles\u0165 pre\u017e\u00edvala M\u00e1ria, ke\u010f vojak prebodol kopijou Je\u017ei\u0161ovo m\u0155tve srdce; ke\u010f po takto zistenej Je\u017ei\u0161ovej smrti dor\u00e1\u0148an\u00e9 telo s\u0148ali z kr\u00ed\u017ea a zlo\u017eili do lona Matky; ke\u010f sa dot\u00fdkala jeho ukrutn\u00fdch r\u00e1n. Tu jej spolu\u00fa\u010das\u0165 trvala dlh\u0161ie ako samo jeho utrpenie, siahala a\u017e za hranice jeho smrti.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>M\u00e1ria spolu trpela pre ten ist\u00fd cie\u013e, pre ktor\u00fd trpel a umrel jej Syn, pre vyk\u00fapenie \u013eud\u00ed. Zaiste tak ch\u00e1pala aj slov\u00e1, ktor\u00fdmi ju zveril za matku J\u00e1novi a v \u0148om aj n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm: \u201eH\u013ea, tvoja matka!\u201c V takom zmysle ch\u00e1pali tieto slov\u00e1 aj cirkevn\u00ed otcovia a u\u010ditelia. N\u00e1\u0161 ve\u013ek\u00fd priate\u013e J\u00e1n Pavol II. ich takto hlboko vysvetlil pri svojej n\u00e1v\u0161teve v \u0160a\u0161t\u00edne d\u0148a 1. j\u00fala 1995, ke\u010f povedal: \u201eApo\u0161tol J\u00e1n stoj\u00ed pod kr\u00ed\u017eom, aby zastupoval n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch. Odvtedy jej m\u00f4\u017eeme vravie\u0165: \u00abMatka moja\u00bb a \u00abMatka na\u0161a\u00bb: \u00abMatka moja\u00bb ako jednotlivci, \u00abMatka na\u0161a\u00bb ako spolo\u010denstvo. Cel\u00e9 n\u00e1rody ju m\u00f4\u017eu vola\u0165 Matka, ako to rob\u00edte vy\u201c.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>Pod\u013ea svedectva J\u00e1novho evanjelia, \u201eod tej hodiny si ju u\u010den\u00edk (J\u00e1n) \u201evzal k sebe\u201c, \u201evzal za svoju\u201c (po gr\u00e9cky \u201eeis ta idia\u201c). Po nanebovzat\u00ed ost\u00e1va Bo\u017eej Matke nov\u00e1 \u00faloha v hist\u00f3rii, a to pom\u00e1ha\u0165 a pote\u0161ova\u0165 v utrpen\u00ed. Ako to vyjadrili teol\u00f3govia, ona nem\u00f4\u017ee osta\u0165 necitn\u00e1 nad boles\u0165ou a nad ranami t\u00fdch, za ktor\u00fdch jej Syn trpel a zomrel a ktor\u00fdch On pova\u017eoval za \u00fady svojho tajomn\u00e9ho tela. N\u00e1\u0161 n\u00e1rod za\u017eil toho utrpenia hodne. Spome\u0148me len prv\u00e9 \u0161t\u00e1tne \u00fatvary, ich rozvrat a boje v 9. a 10. storo\u010d\u00ed, tat\u00e1rsky vp\u00e1d roku 1241, ke\u010f na\u0161i predkovia utekali s rodinami do lesov a brali si so sebou obr\u00e1zky alebo so\u0161ky Bolestnej Matky; v 15. storo\u010d\u00ed, po\u010das husitsk\u00fdch n\u00e1jazdov si rodiny uchov\u00e1vali reli\u00e9fy Sedembolestnej, ktor\u00e9 sa vyr\u00e1bali z p\u00e1lenej hliny, pod\u013ea pr\u00edkazu kr\u00e1\u013ea Mateja Korv\u00edna. Ke\u010f krajine hroz\u00ed vp\u00e1d Turkov, ostrihomsk\u00fd arcibiskup J\u00e1n Vit\u00e9z (ktor\u00fd spravoval takmer cel\u00e9 Slovensko), v pastierskom liste roku 1470 doslovne spom\u00edna d\u00e1vny, dejinn\u00fd zvyk, \u017ee na\u0161i predkovia sa v \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch obracali o pomoc k Bolestnej Panne M\u00e1rii a ona ich vypo\u010dula, preto ich povzbudil, aby ju znovu vz\u00fdvali. Jeho n\u00e1stupca arcibiskup Juraj Selep\u010d\u00e9ni-Slep\u010diansky pred rozhodnou bitkou s Turkami pri Viedni roku 1683 rozdal vojakom medail\u00f3niky s obrazom Bolestnej Matky, aby vz\u00fdvali jej pomoc. Aj star\u00e1 \u013eudov\u00e1 piese\u0148 z tureck\u00fdch vojen \u201ePri tren\u010dianskej br\u00e1ne\u201c je prosbou slovensk\u00fdch jun\u00e1kov o ochranu Panny M\u00e1rie pred ich odchodom do boja: \u201eBo\u017ee n\u00e1m pom\u00e1haj i Panna M\u00e1ria, aby bola \u0161\u0165astn\u00e1 slovensk\u00e1 krajina\u201c.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>Trad\u00edcia \u00facty k Bolestnej Matke sa teda tiahne cel\u00fdmi na\u0161imi dejinami, ako o tom sved\u010dia aj gotick\u00e9 a barokov\u00e9 sochy, olt\u00e1re, kalv\u00e1rie, modlitebn\u00e9 bratstv\u00e1, okolo 250 kostolov a kaplniek zasv\u00e4ten\u00fdch Sedembolestnej po celom Slovensku. Dokonca aj niektor\u00ed p\u00e1pe\u017ei udelili ctite\u013eom Sedembolestnej duchovn\u00e9 v\u00fdsady; boli to Benedikt XIII. (1724-1730), Pius IX., ale predov\u0161etk\u00fdm Pius XI., ktor\u00fd ju roku 1927 osobitn\u00fdm dekr\u00e9tom potvrdil za Patr\u00f3nku Slovenska. Pavol VI. udelil roku 1964 p\u00fatnick\u00e9mu chr\u00e1mu v \u0160a\u0161t\u00edne titul baziliky minor a o dva roky vyhl\u00e1sil Sedembolestn\u00fa za hlavn\u00fa Patr\u00f3nku Slovenska. Hist\u00f3ria vrchol\u00ed n\u00e1v\u0161tevou p\u00e1pe\u017ea J\u00e1na Pavla II., ktor\u00fd d\u0148a 1. j\u00fala 1995 v \u0160a\u0161t\u00edne korunoval jej sochu.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>Na\u0161i krajania, ktor\u00ed sa vys\u0165ahovali do in\u00fdch kraj\u00edn, si priniesli vieru a \u00factu k Sedembolestnej Patr\u00f3nke Slovenska na nov\u00e9 miesto. V Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch severoamerick\u00fdch jej slovensk\u00ed franti\u0161k\u00e1ni zasv\u00e4tili kl\u00e1\u0161tor a p\u00fatnick\u00e9 miesto vo Valparaise (Indiana); okrem viacer\u00fdch obrazov s\u00f4ch, Sedembolestnej je zasv\u00e4ten\u00e1 aj slovensk\u00e1 kaplnka v n\u00e1rodnej sv\u00e4tyni vo Washingtone. Na n\u00e1dvor\u00ed nazaretskej baziliky Zvestovania vo Sv\u00e4tej zemi sa od roku 1970 nach\u00e1dza pekn\u00e1 mozaika Patr\u00f3nky Slovenska. Slovensk\u00ed mision\u00e1ri \u0161\u00edrili \u00factu k Sedembolestnej na ostrove Flores pri Indon\u00e9zii a slovensk\u00ed salezi\u00e1ni sa postarali o postavenie jej zasv\u00e4ten\u00e9ho kostola v japonskom meste Usa. Nesmieme zabudn\u00fa\u0165 na pekn\u00fa mozaiku Sedembolestnej Patr\u00f3nky Slovenska na bo\u010dnom olt\u00e1ri v kaplnke Slovensk\u00e9ho \u00fastavu sv. Cyrila a Metoda v R\u00edme, ktor\u00fa navrhol zn\u00e1my umelec Jozef Cinc\u00edk.<\/div>\n<div>Hist\u00f3ria zaznamenala pam\u00e4tn\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 povedal J\u00e1n Pavol II. v \u0160a\u0161t\u00edne: \u201eTu je dom, v ktorom b\u00fdva Panna M\u00e1ria, Matka Slov\u00e1kov&#8230; Ona t\u00fa\u017ei, aby ste ju prijali do ka\u017ed\u00e9ho slovensk\u00e9ho domu, do cel\u00e9ho \u017eivota v\u00e1\u0161ho n\u00e1roda\u201c.<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Novoro\u010dn\u00fd pr\u00edhovor kardin\u00e1la Jozefa Tomka: Mari\u00e1nsky rok Na sviatok Krista Kr\u00e1\u013ea Katol\u00edcka Cirkev ukon\u010dila Rok viery, ktor\u00fd bol pre n\u00e1s Slov\u00e1kov aj cyrilo-metodsk\u00fdm rokom. Slovensk\u00ed biskupi vyhl\u00e1sili rok 2014 ako mari\u00e1nsky, Rok Sedembolestnej. Prv\u00e9ho&#46;&#46;&#46;<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":239,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[24,1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/238"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=238"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/238\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":240,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/238\/revisions\/240"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/239"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=238"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=238"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.skmisia.ch\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=238"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}