Pomaly prichádza čas mladého vína a práca vo vinici je témou aj dnešného nedeľného evanjelia. Tentoraz Ježiš nehovorí o robotníkoch ako pred týždňom. Hovorí o synoch. Ich práca by mala byť ovplyvnená silnou motiváciou: vinica bude v budúcnosti patriť im. Nič však nie je samozrejmé. Zo života vieme, že deti sa často správajú nepochopiteľne. Jeden je drzý a odvráva, hoci si plní svoje povinnosti, druhý oslovuje otca titulom „pane“, sľubuje poslušnosť, no vinica mu je ľahostajná.

V ktorom z týchto bratov nachádzame seba? Ak si myslíme, že sme „tretí syn“, ktorý odpovedá otcovi ochotne a koná podľa jeho slova, sme v ilúzii. Úprimne uznajme, že v našom vnútri vyhráva raz ten, ktorý neúprimne sľubuje plnenie Božej vôle, aby mal od neho pokoj, inokedy sme tým, ktorý ju plní, ale nie bez hundrania a trucovania.

Podstatnou myšlienkou podobenstva je skutočnosť, že v Božích očiach sú obaja muži „synmi“. Sú ešte deťmi. Budú rásť a dozrievať tak, ako rastie a dozrieva víno. Boh je láska a láska je trpezlivá. Náš rast sa začína objavením skutočnosti, že sme deťmi Nebeského Otca. To nie je malá vec. Svätý František hovorí, že ak sa staneme synmi a dcérami Nebeského Otca, budeme konať aj jeho skutky. Odtiaľ, hovorí svätý František, je už len krôčik k tomu, aby sme boli snúbencami, bratmi, sestrami a matkami samého Pána Ježiša. To je krásny cieľ i skutočný zmysel nášho rastu a dozrievania.