V evanjeliu minulého týždňa nasýtil Ježiš zástup ľudí piatimi chlebmi a dvoma rybami. Túto udalosť spomínajú všetci evanjelisti. U Jána však Ježiš v šiestej kapitole učeníkom jasne zakazuje interpretovať túto hostinu ako gastronomickú udalosť a sám vysvetľuje, že je otvorením dverí k tajomstvu Eucharistie. Dnešné evanjelium o kráčaní po vode na toto lámanie chleba nadväzuje. Pripravuje nás naň text svätého Pavla, ktorý nás vystríha pred „telesnou“ interpretáciou dejín spásy, do ktorej upadli Židia. Pre nich bol príchod Mesiáša len politickou a sociálnou udalosťou, na ktorú napokon stále čakajú, pretože Ježiš ich nádeje nenaplnil.

Často sa aj my usmievame nad otázkou, prečo nám Pán nenechal recept na premieňanie tekutín, rozmnožovanie potravín, chodenie po vode, uzdravovanie chorých či kriesenie mŕtvych. Keď si uvedomíme, ako opatrne evanjelisti používajú slovo „zázrak“, pochopíme, že Ježiš z nás nechce mať kúzelníkov. Chce z nás mať Božie deti. V evanjeliu prekračuje prirodzené zákony, aby bolo jasné, že nás pozýva k nadprirodzenému životu.

Kresťan vníma vo svete aj rozmer, ktorý nie je fyzicky merateľný. Existujú možnosti prekračovať hranice toho, čo je viditeľné a merateľné. Podmienkou je veriť Ježišovi a jeho slovu. A nebáť sa. To je zmysel príbehu o chodení po vlnách mora. Aj nám dnes Ježiš láme chlieb. Z malého kúska, ktorý voláme hostia, sa telo iste nenasýti. Predsa je to však pokrm, po ktorom môžeme byť schopní väčších vecí, než aké sme si doteraz dokázali predstaviť. Podmienka je jediná: veriť Ježišovi a jeho slovu a nebáť sa.