Pred dvoma týždňami sme si povedali, že Ježišovým cieľom nebolo dať nám nové náboženstvo, ale nový život. Urobil to tak, že nás pri krste ponoril do seba samého a vtiahol nás do svojho sveta. Takto vzniklo medzi nami a Bohom tajomné puto, ktoré v teológii označujeme termínom „nezmazateľná pečať“. Stali sme sa súčasťou jeho sveta.

Dnes nie je nevyhnutné pochopiť, ako môže byť jeden Boh Trojicou osôb. Boh nás nestvoril preto, aby sme ho chápali, ale aby sme ho milovali. Ak sa zjavuje ako Trojica, chce nám tým povedať, že on sám je vo svojom vnútri vzťahom lásky. Človek je do tohto vzťahu pozvaný, podobne ako bývame pozvaní do svadobného tanca. Pri ňom sa ľudia držia za ruky, hľadajú spoločný rytmus a prejavujú radosť z osôb, ktoré v láske tvoria svoju jednotu. Tento tanec patrí im, no účasť na ich láske a šťastí majú všetci, ktorí prijali toto pozvanie. To je kresťanstvo – tanec so Svätou Trojicou.

Takto prežívajme puto, ktoré sa vytvorilo medzi nami a Bohom. Myslím si, že otázka Najsvätejšej Trojice sa potom stane skôr odpoveďou na mnohé otázky, než problémom, ktorý by bolo treba riešiť.