Slovo život pretkáva celé Evanjelium podľa Jána od začiatku až do konca. Vplieta sa do Ježišovho učenia, do jeho skutkov, a napokon vidíme, že i do jeho modlitieb. V centre Ježišovho diela nie je totiž volanie ľudí k novému náboženstvu, ale k novému životu. Jánovo evanjelium rodlišuje medzi životom, ktorý v gréckom jazyku označujeme bios (biologický život) a zoé – životom, ktorým žije Boh. Dá sa aj povedať, že tým zoé je sám Boh. Pán Ježiš prišiel práve pre to, aby nám tento život podaroval. Slová, ktoré sme dnes počuli, vyslovil niekoľko hodín predtým, ako daroval svoj život na dreve kríža.

Čo má učeník robiť, aby našiel skutočný Boží život a žil ním aj po smrti, naveky…? Ježiš vraví, že k tomuto životu sa dostávame prostredníctvom poznania. V Biblickom kontexte označuje výraz poznanie vzťah. Veľmi intímny vzťah. Poznanie nie je záležitosťou hlavy, ale záležitosťou srdca. Keď Adam poznal Evu, počala dieťa. Kto chce mať večný život, musí poznať Boha a Pána Ježiša.

Máme skúsenosť s tým, že s nejakou osobou túžime vytvoriť dobrý vzťah a nedarí sa nám to. Náš život a naše poznanie sa s Kristom začína ale krstom. Je to dar, s ktorým sa akoby rodíme. Ostatnými sviatosťami ho v sebe budujeme, prípadne obnovujeme, ak sme ho hriechom stratili. Preto k životu, ktorý dáva Pán, potrebujeme nutne sviatosti. Kresťan, ktorý netúži po sviatostnom živote, hovorí Bohu: „Ja viem žiť bez teba.“ Taký človek si myslí, že Kristus nám priniesol nové náboženstvo, ktoré sa dá žiť bez Krista. Dá sa, ale len do smrti. Tí, čo mu naozaj uverili, chcú žiť aj potom.