Za Ježišov domov je v synoptických evanjeliách považovaný Nazaret. Matúš na jednom mieste nazýva „Ježišovým mestom“ Kafarnaum. U Jána, ktorého dnes čítame, je Ježišov domov čímsi tajomným. Vo štvrtom evanjeliu sa nehovorí o konkrétnom mieste na zemi, no Ježišov dom má dôležitú úlohu. Spomeňte si na prvé stretnutie s učeníkmi. Ježiš sa obrátil a opýtal sa: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená Učiteľ –, kde bývaš?“ V ten deň u neho zostali.

Ježiš hovoril o Otcovi a o ich spoločnom dome s obrovskou úctou a láskou. To v učeníkoch vzbudzovalo patričnú zvedavosť a túžbu. Dnes sme otvorili evanjelium na mieste, ktoré opisuje chvíle po poslednej večeri – posledné pokojné momenty pred jeho umučením. Učeníci cítia, že dej vrcholí. Naliehajú na Pána. Už nechcú len počúvať o Otcovi a kráľovstve. Chcú ho sami zažiť, vidieť na vlastné oči, byť jeho súčasťou.

Keď Ježiš hovorí o príbytku, ktorý im ide pripraviť, nemá na mysli nebo. Bolo by neprimerané hovoriť o nebi ako o hoteli, v ktorom Ježiš pripravuje izby. Ježiš používa grécky výraz moné a ten označuje skôr dočasný, pozemský príbytok. Nebude nás teda presúvať. Aj po príchode Božieho kráľovstva ostávame žiť tam, kde sme žili doteraz. Predsa sa však ocitáme v dome Otca, pretože sme sa stali jeho deťmi.

Najprv sa musíme meniť my, potom sa mení svet okolo nás. Najprv sa učíme byť deťmi, potom zažívame, čo znamená byť v dome Otca. Ak to ešte okolo nás nevyzerá slávne, neznamená to, že Ježiš nás vodil za nos. Znamená to, že stále je málo ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v Kristovi novým životom.