Lukáš hovorí, že dvaja učeníci sa cestou z Jeruzalema zhovárali a spoločne uvažovali. V pôvodnom gréckom texte sa ich uvažovanie nazýva homília a ich rozhovor hádka. S nadnesením môžeme povedať, že sú to teológovia prežívajúci krízu viery. Idú do Galiley, plnia stále Ježišove príkazy. Lenže vieru v neho už stratili.

Na ich ospravedlnenie možno povedať, že keď bol Kristus ranený na kríži, tvrdú ranu dostali aj oni, učeníci. Kríž ich postavil pred otázku, či zlyhal Ježiš ako Mesiáš, alebo zlyhali oni a ich výklad biblických textov. Sú tak zaujatí obranou svojich pozícií, že nie sú viac schopní vnímať prítomnosť živého Ježiša, hoci im stojí rovno pred očami.

Evanjelium ukazuje, že cesta viery sa môže premeniť na špirálu sklamaní, vonkajších i vnútorných konfliktov, ak budeme pozerať na Krista skrze naše vlastné bolesti, rany a nesplnené predstavy. Skutočná cesta viery má opačné východisko: očami samého Krista a skrze jeho rany sa učíme pozerať na seba samých a na naše zlyhania.