Apoštol Tomáš Ježišovi veril presne tak, ako ostatní. Neveril učeníkom. Nechcel s nimi hľadať bezpečné miesta a zatvárať sa pred svetom v strachu. Vedel, že toto ich Ježiš neučil. Predstavuje človeka, ktorý sa cíti byť spojený s Kristom, ale mimo spoločenstva, ktoré voláme Cirkev. Mnohí Tomášovia chodiaci po uliciach miest nás nútia pochopiť, že na koláči, ktorým je kresťanstvo, je mnoho chutných vecí, ale kdesi v strede musí byť to, čo robí koláč koláčom a kresťanstvo kresťanstvom. Niečo, čo nám nesmie chýbať, ak chceme plniť Kristov príkaz a získať svet pre evanjelium. Mnohé spoločenstvá si mysleli, že jadrom kresťanstva je láska k blížnemu. Z Cirkvi urobili výbornú charitatívnu organizáciu. Iné sa sústredili na školstvo, umenie, kultúru… Ale v krajinách, kde sa nám v týchto oblastiach darí najlepšie, Cirkev krváca škandálmi a umiera. Prečo? 

Cirkevný otec Tertulián povedal, že jadrom kresťanstva musí byť viera v Kristovo vzkriesenie. Ako po tomto jadre siahneme? Ak pozorne počúvame evanjelistu, zistíme, že Ježiš sa vo večeradle nezjavil. Prišiel a stal si doprostred. Bol celý čas tam, ako je aj dnes tu. Otázne je, či si ho všimneme, alebo či ho necháme stáť na okraji nášho záujmu. Kedysi Ježiš povedal, že máme hľadať Božie kráľovstvo a ostatné nám bude dané. V tejto chvíli je dôležitý len on, živý Boh medzi nami. Tak sa z nás stáva Cirkev, spoločenstvo, po ktorom túžia ľudia. Hlavne tí, čo už veria Kristovi, no nám ešte nie.