Liturgia Veľkej noci je mimoriadne bohatá a rozvetvená. Je plná hlbokých a dojímavých symbolov, ktoré nám sprostredkujú veľký duchovný zážitok. Mnohí idú do kostola a užívajú si bohatosť obradov. Iní sa tešia na spev a hudbu, alebo chcú počuť dobrú kázeň. Všetkých nás však spája jedna spoločná vec: chceme v túto noc zažiť stretnutie so zmŕtvychstalým Kristom, moment, keď nás živý Pán osloví a dotkne sa nás.

V evanjeliu čítame o ľuďoch, ktorí túto milosť dostali. Zaujímavé je, že vzkriesený Pán neide za Pilátom, nezjavuje sa veľkňazom ani vojakom, ktorí ho utýrali. Nezaoberá sa zradami a krivdami, ktorými ho ľudia zranili. V evanjeliu o Lazárovi sme si vysvetlili, že pravé vzkriesenie nie je návrat do života pred ukrižovaním. Vzkriesenie je vždy cesta vpred, k novému životu.

Kto dostáva milosť stretnutia s Pánom?  Tí, čo uveria, že žije, lebo povedal, že po ukrižovaní vstane z mŕtvych. Títo ľudia sú odhodlaní slúžiť Kristovi, svedčiť o ňom. Prv, než sa im zjaví, musia prijať pozvanie na cestu, musia sa rozhodnúť ísť za ním, nasledovať ho do života, ktorý im ukázal. Vykročme aj my na túto cestu a neobracajme sa už nikdy späť.