Švajčiarska farnosť, ktorá hostí naše slovenské misijné spoločenstvo v mestečku Nyon neďaleko Ženevy, nás pozvala podieľať sa na ich liturgickej katechéze. Farnosť pripravila aj brožúrku s názvom „Svätá omša – poklad“ vo francúzskom jazyku. Tá je príležitosťou dozvedieť sa viac o cirkvi a jej živote. V cykle katechéz, ktorý prebieha počas mesiaca november, sa zaoberáme vyznaním viery. Prinášame vám stručný obsah aktuálnej katechézy, ktorý môže poslúžiť na váš osobný rast.
Je to latinské slovo, ktorým sa začína text „Verím v Boha“. Všimnime si, že nehovoríme „Verím, ŽE Boh je…“, ale „Verím V Boha“. Nejde iba o myšlienku. Vkladám do neho svoju dôveru; je to rozhodnutie srdca i rozumu!
Slovo „symbol“ pochádza z gréčtiny. V minulosti sa dve osoby, ktoré uzavreli dohodu, mohli navzájom identifikovať pomocou symbolonu: predmetu, napríklad taniera, ktorý rozlomili na dve časti. Každá osoba si ponechala jednu polovicu a neskôr ju predložila na rozpoznanie. Symbol viery je teda poznávacím znamením, ktoré spája veriacich.
Vyznávať znamená verejne ohlasovať svoju vieru, doslova ju „predkladať“. Je to súhrn našej kresťanskej viery.
Vyznanie viery je aj našou osobnou odpoveďou aj vyznaním viery celej Cirkvi. Preto sa prednáša pred vysluhovaním sviatostí – od krstu až po manželstvo – a pred každou nedeľnou eucharistickou liturgiou.
Počas svätej omše, keď sme počúvali a rozjímali nad Božím slovom, je Vyznanie viery mojou osobnou i verejnou odpoveďou: vyjadrujem ním svoju dôveru v Boha a vo vieru Cirkvi, ktorej som súčasťou. Potom môže pokračovať eucharistická liturgia a Kristus prichádza uprostred tohto spoločenstva vo svojom tele a krvi.
Apoštolské vyznanie viery – je staršie a kratšie.
Nicejsko-carihradské vyznanie viery – je podrobnejšie. Bolo sformulované na konciloch v 4. storočí ako odpoveď Cirkvi na bludy, ktoré sa šírili v jej spoločenstvách.
Verím v jedného Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého. Tri časti Vyznania viery nás uvádzajú do jedného tajomstva. Tajomstvo nie je niečo, čomu nemôžem porozumieť, ale skôr niečo, čo nikdy neprestanem objavovať. Tajomstvo je pravda, ktorú nikdy nepreniknem do jej úplnej hĺbky.
Veriť, že Boh existuje, je jedna vec. Veriť, že tento Boh je zároveň JEDEN, Otec, Syn A Duch Svätý, a že prostredníctvom Ježiša vstupujem s ním do vzťahu synovskej lásky, to je skutočná intelektuálna i duchovná revolúcia!
Boh stvoril všetko z ničoho – ex nihilo. Z lásky stvoril celý vesmír: nekonečne veľké i nekonečne malé, viditeľné i neviditeľné veci.
Božia všemohúcnosť sa nepresadzuje silou a Boh nebráni každému zlu. Ježiš Kristus, jeho Syn, obetoval svoj život a prichádza nás napĺňať svojou prítomnosťou – tajomným spôsobom aj uprostred našich skúšok.
Ježiš, ktorý pred dvetisíc rokmi žil v Judsku a Galilei, vzdialených od nás menej než štyri hodiny letu, je Božím Synom a zároveň sám Bohom… Toto je jadro našej viery!
Ježišovo božstvo bolo výrazne spochybňované, najmä bludným učením známym ako arianizmus. Podľa Ária bolo Slovo iba stvorením, síce výnimočným, ktoré malo svoj začiatok, a neexistovalo od večnosti ako Boh. Ježiš bol teda podľa neho nižší než Otec. Boli potrebné dva koncily – Nicejský a Carihradský –, aby Cirkev presne vyjadrila Ježišovo božstvo: „pravý Boh z Boha pravého, splodený, nie stvorený, jednej podstaty s Otcom“. My sme stvorenia, splodené svojimi rodičmi. Ježiš bol splodený, pretože je Synom Otca, ale nebol stvorený, pretože od večnosti jestvoval pri Otcovi.
Znamená to, že Ježiš zostúpil do pekla? Nie! V Biblii výraz „podsvetie“ označuje príbytok zosnulých. Ježiš skutočne zomrel a zostúpil k zosnulým, ale ako Spasiteľ, aby vyslobodil všetky sväté duše, ktoré očakávali svojho Vykupiteľa: Adama, Evu a všetkých spravodlivých, ktorí žili pred Ježišovým vtelením.
Podobne ako v prípade Ježiša bolo aj božstvo Ducha Svätého spochybňované viacerými bludnými učeniami. Až po štyroch storočiach a viacerých konciloch dospela Cirkev k tejto formulácii.
Slovo „vychádza“ prekladá latinské procedere – pochádzať, vychádzať. Teda z Otca AJ zo Syna. Táto formulácia rozdelila rímsku a východné cirkvi a čiastočne viedla k rozkolu s pravoslávnymi cirkvami.
Hovoril skrze prorokov. Duch Svätý dáva schopnosť hovoriť; vnuká slová prorokom a svätým každej doby.
Jednu? Hoci sa z ľudského pohľadu zdá byť hlboko rozdelená, predsa je „Kristovým telom“. Jednota neznamená uniformitu. Cirkev žije v rozmanitosti národov, kultúr a spiritualít… Musíme však uznať, že stále máme rásť v jednote podľa Ježišovej vôle: „Aby všetci boli jedno.“
Svätú? Aj v tomto prípade nám zneužívanie a naše vlastné hriechy ukazujú opačný obraz! Cirkev je však svätá vďaka svojmu spojeniu s Kristom. Jej poslaním je viesť všetkých svojich členov k svätosti.
Katolícku? To znamená „všeobecnú“. Toto slovo sa teda neobmedzuje iba na hranice Rímskokatolíckej cirkvi. Veď Vyznanie viery sa modlíme aj pri ekumenických sláveniach. Cirkev je katolícka, pretože je v nej prítomný Kristus a chce spasiť všetkých ľudí. „Choďte teda a získavajte mi učeníkov zo všetkých národov.“
Apoštolskú? Pretože Cirkev je založená na apoštoloch, na slovách, ktoré nám odovzdali, a vedú ju nástupcovia apoštolov – biskupi –, ktorí sú v spoločenstve s pápežom, nástupcom svätého Petra.
Prvý význam: Nikdy nie sme sami. Sme spojení a navzájom solidárni v skutkoch lásky, vo viere a v živote zo sviatostí. Každý dobrý skutok a každá modlitba prináša úžitok celej Cirkvi.
Druhý význam spoločenstva svätých: Modlitbou Cirkev spája tých, ktorí putujú na zemi, svätých v nebi i zosnulých.
Boh chce spasiť celého človeka – telo i dušu. Áno, naše telá vstanú z mŕtvych. Nemusíte sa obávať: budú to naše oslávené telá, neznetvorené starobou, zdravotným postihnutím či chorobou.
Ako vidíte, každá veta Vyznania viery v sebe ukrýva poklad viery. Každá veta rozpráva príbeh spásy. Každá veta nás spája s miliónmi kresťanov, ktorí už dvadsať storočí vyznávajú tú istú vieru.
V modlitebnom duchu vás pozývame, aby ste po vzore otca posadnutého chlapca z evanjelia zopakovali: „Áno, Pane, verím! Pomôž mojej malej viere!“
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen
