Sv. otec František v Turíne, popoludnie
Turin, 21. júna – Popoludňajší program prvého dňa návštevy Svätého Otca v Turíne sa začal návštevou pútnického miesta Panny Márie Utešiteľky (Basilica della Consolata), patrónky mesta od 12. storočia. V tomto benediktínskom chráme, inak najobľúbenejšom obyvateľmi mesta, ktorí ho považujú za symbol mariánskej úcty, pápež zotrval chvíľku v osobnej modlitbe pred obrazom Panny Márie s Dieťaťom na hlavnom oltári.
My si však v súvislosti s 200-ročnicou dona Bosca všimneme viac Baziliku Panny Márie Pomocnice, ktorú navštívil Svätý Otec hneď potom. Práve v tomto hlavnom saleziánskom chráme, ktorý v Turíne postavil sv. Ján Bosco, a v ktorom sú aj uložené jeho pozostatky, sa o 15.00 uskutočnilo stretnutie pápeža Františka so saleziánmi a Dcérami Panny Márie Pomocnice. Na námestí pred bazilikou vzácneho hosťa privítal burácajúci dav mladých vychovávateľov a animátorov oratórií, ktorí zaplnili námestie.
Don Bosco celé svoje dielo zasvätil Pomocnici kresťanov, aj samotnú stavbu chrámu, ktorú začal z ničoho, slovami: „Kedy sme začali nejaké dielo majúc peniaze už pripravené? Musíme nechať niečo aj na Božiu Prozreteľnosť.“ Práca bola zverená staviteľovi Carlovi Buzzettimu, začali na jeseň roku 1863. Bazilika Panny Márie Pomocnice bola dokončená v roku 1868 podľa projektu Antonia Spezia. V máji 1869 doviedli do baziliky choré dievčatko, o ktorom lekári konštatovali, že jej niet pomoci. Bola to Mária Starderová, už rok bola úplne slepá. Pomodlili sa pred oltárom Panny Márie. Potom poprosili o návštevu u dona Bosca. Don Bosco sa jej opýtal: „Chcela by si zase vidieť?“ „Bože môj, prečo sa to len pýtate“ – odpovedalo dievča a dalo sa plaču. „Dôveruj teda Panne Márii Pomocnici a ona ti pomôže. Neboj sa, budeš vidieť. Ku cti Božej a blahoslavenej Panny povedz mi, čo držím v ruke?“ Dievča otvorilo slepé oči, zamierilo ich na Don Boscovu ruku a potom zrazu vykríklo: „Vidím medailu Panny Márie!“
Obraz Panny Márie Pomocnice, ktorý je na hlavnom oltári, sa zrodil v mysli dona Bosca. Objednal si ho u maliara Lorenzoneho roku 1865. Don Bosco to opísal takto:
„Panna je v popredí v mori svetla a majestátnosti. Okolo nej zástup anjelov, ktorí jej vzdávajú úctu ako svojej kráľovnej. V pravici drží žezlo, symbol moci, v ľavici Dieťa s otvoreným náručím. Ponúka tak svoje milosti a svoje milosrdenstvo tým, čo hľadajú pomoc u jeho vznešenej Matky. Okolo nej a dole sú svätí apoštoli a evanjelisti, unesení v nežnej extáze, akoby volali: ‚Kráľovná apoštolov, oroduj za nás,‘ s pohľadom upretým na svätú Pannu. V spodnej časti obrazu je mesto Turín, s chrámom na Valdoccu a v pozadí s Bazilikou Superga.“
Socha Panny Márie na kupole baziliky je od Camilla Boggiu. Monumentom v strede námestia pred bazilikou je od roku 1920 dielo sochára Gaettana Celliniho, pripomínajúce najznámejšieho turínskeho svätca a zakladateľa Kongregácie saleziánov, sv. Jána Bosca.
V tejto bazilike – „v dome dona Bosca a predovšetkým v dome Panny Márie Pomocnice“ – privítal Svätého Otca don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený saleziánov. Po jeho slovách sa Svätý Otec rozhodol odovzdať mu svoj pripravený príhovor a dať prednosť neformálnemu spontánnemu prejavu. Hovoril o svojej osobnej skúsenosti so saleziánmi. Vyzdvihol schopnosť dona Bosca vychovávať k citlivosti. A to vďaka svojej mame, dobre a láskavej mame Margite. „Nemožno si predstaviť dona Bosca bez mamy Margity“, povedal. Aj jeho osobne, ako sa priznal, skúsenosť so saleziánmi naučila citlivosti, radosti, modlitbe. A aj dnes ďakuje Bohu za to. „Váš rád ma formoval“ – povedal pápež. „Vaša charizma má obrovskú aktuálnosť“ – týmito slovami povzbudil saleziánsku rodinu pokračovať bez strachu z rizika, s osobitnou vďakou za „misionárskosť“ saleziánov. Po spontánnom, veľmi úprimnom príhovore, často prerušovanom potleskom, a krátkej modlitbe, Svätý Otec udelil 500 prítomným apoštolské požehnanie.
Text príhovoru, ktorý Svätý Otec odovzdal saleziánom na papieri
O 16. hodine už čakalo Svätého Otca v kostole Cottolengo stretnutie s chorými a postihnutými, o ktorých sa v tzv. Malom dome starajú Sestry sv. Jozefa Cottolenga. Po príhovore ich pápež František jednotlivo pozdravoval a požehnával. Po prosbe o modlitbu sa s prítomnými rozlúčil a odobral sa na námestie Piazza Vittorio, kde ho už očakávali desaťtisíce nadšených mladých spevom Emmanuel.
Hlavné časti príhovoru Svätého Otca chorým u sv. Jozefa Cottolenga
O 18.00 sa tu začalo stretnutie pápeža s mladými slovami na privítanie a symbolickým gestom prevzatia kríža SDM za spevu hymny „Najväčšia láska“. Zaznel úryvok z Jánovho evanjelia (15,12-17), z ktorého bolo motto Najväčšia láska prevzaté a vzápätí traja zástupcovia mladých položili Svätému Otcovi otázky:
19-ročná Chiara tlmočila túžbu mladých milovať a byť milovaní, ako však poznamenala, často zažívajú sklamanie v láske. „V čom je veľkosť Ježišovej lásky? Ako môžeme zažiť jeho lásku?“
27-ročná Sára v mene nezamestnaných povedala: „Mnohí sa cítia beznádejne nútení nerobiť plány pre život a žiť zo dňa na deň. Ako sa nenechať odradiť a naďalej dúfať?“
26-ročný študent Luigi, ktorý sa spolu s priateľmi snaží zaniesť oratórium medzi svojich rovesníkov, kde sa však stretávajú s ťažkosťami pri ohlasovaní evanjelia. „Môžete nám pomôcť nájsť spôsoby, ktoré by vyjadrovali naše priateľstvo s Ježišom a jeho ‚najväčšiu lásku‘ ku každému?“
Svätý Otec zhrnul svoju odpoveď mladým do spontánneho príhovoru. Aj tentoraz pripravený text odovzdal na prečítanie. Ďalším pôsobivým bodom stretnutia s mladými – posledného v dnešný deň – bolo uctenie si „ikony mladých pútnikov z oratórií“, nazvanej rovnako „Najväčšia láska“. Ide o výjav scény ukrižovania s Máriou a Jánom pod krížom. V jej ráme sú zobrazené tváre ôsmich svätých či blahoslavených, ktorí sú nejakým spôsobom spojení s mladými: sv. Jána Bosca, sv. Leonarda Murialda, bl. Pier Giorgia Frassatiho, sv. Jozefa Benedetta Cottolenga, sv. Filipa Neriho, sv. Karola Boromejského, sv. Alojza Gonzágu a sv. Jána Pavla II. Po následnej modlitbe a požehnaní sa Svätý Otec s mladými Piemontu rozlúčil a odobral sa do arcibiskupského sídla. -jk-